Život Prešova
online
online
Konečne doma – s rozpakmi
18.05.2008 Prešov
Štefan Hríb napísal v Týždni na margo kauzy tunelovania počas výstavby tunela Branisko smutnú vetu: Je to stále rovnaké – vždy, keď tu niečo nevyhnutne potrebujeme, a preto sa to rozhodneme vybudovať, predať či ...A ešte jedna pesimistická: A bude to tak v dohľadnej budúcnosti so všetkým (... ), kde má svoje páky štát, mesto či najnovšia šanca lačných po majetku - VÚC.
Nové Rádio Prešov nie je taký veľký stavebný tunel a či vôbec tunel (koho a pre koho) je, to nie je ani predmetom týchto riadkov. Iné je horšie. Že sa tu podobne ako pri veľkom Branisku bijú princípy a zásady. Také typicky našské. Nedopovedané vety, falošné karty, bohorovnosť. Miestni politici dostali na tácke do svojich rúk ďalší problém a ďalší horúci zemiak. Bude zaujímavé sledovať, či ho vôbec niekto verejne aj vychladí. A pritom fungovanie médií je taká citlivá téma.
Potom, čo z ekonomických dôvodov skrachovalo Rádio Flash a zmĺklo Rádio Východ, nebolo dva roky žiadne rádio v Prešove. Z týchto dôvodov vítajme Rádio Prešov všetkými piatimi. Rádio má však prívlastok nízkorozpočtové s malým dosahom, vysielač zasiahne do lokality vzdialenej 5 kilometrov. To na „chlieb so soľou“ je pramálo. Rádia má navyše nejasné financovanie, od začiatku zahalené rúškom tajomstva. Nie je ani jasné, kto za rádiom stojí, komu „v kritických chvíľach“ bude jeho vysielanie strániť. Odprezentovať projekt pred príslušnou radou, získať frekvenciu, dať ľuďom prácu a primerane im ju zaplatiť – to sú v princípe dve rozličné veci. Práve na časté finančné suchoty Rádia Flash doplácali ľudia, nedostali dva-tri mesiace výplatu. V Rádiu Prešov nebude nikto zamestnaný na trvalý pracovný pomer. Ani to by nebol problém pri dnešných moderných spôsoboch zamestnávania, ak budú peniaze. Najhoršie je, že ani pred novinárov pri prezentovaní štartu rádia, teda vo vlastnej branži neprišli sa ukázať dvaja spoločníci (zároveň konatelia) Rádia Prešov, s. r. o. (v obchodnom registri od 21. apríla 2007). Mohli by vyvrátiť fámy, že projekt rádia je vlastne projektom súčasného vedenia mesta a trafikou pre sympatizantov a podporovateľov.
Rádio Prešov prišlo medzi nás so sloganom Konečne doma. Nemôže nás však nútiť radovať sa tak ako výzva pre fanúšikov oslavujúcich víťazstvo českých hokejistov - Kdo neskáče, není Čech. Takú povinnosť sa radovať ešte nikde neuzákonili. Navyše to nie je „naše“, „mestské“, ale súkromné rádio.
(jj)
Nové Rádio Prešov nie je taký veľký stavebný tunel a či vôbec tunel (koho a pre koho) je, to nie je ani predmetom týchto riadkov. Iné je horšie. Že sa tu podobne ako pri veľkom Branisku bijú princípy a zásady. Také typicky našské. Nedopovedané vety, falošné karty, bohorovnosť. Miestni politici dostali na tácke do svojich rúk ďalší problém a ďalší horúci zemiak. Bude zaujímavé sledovať, či ho vôbec niekto verejne aj vychladí. A pritom fungovanie médií je taká citlivá téma.
Potom, čo z ekonomických dôvodov skrachovalo Rádio Flash a zmĺklo Rádio Východ, nebolo dva roky žiadne rádio v Prešove. Z týchto dôvodov vítajme Rádio Prešov všetkými piatimi. Rádio má však prívlastok nízkorozpočtové s malým dosahom, vysielač zasiahne do lokality vzdialenej 5 kilometrov. To na „chlieb so soľou“ je pramálo. Rádia má navyše nejasné financovanie, od začiatku zahalené rúškom tajomstva. Nie je ani jasné, kto za rádiom stojí, komu „v kritických chvíľach“ bude jeho vysielanie strániť. Odprezentovať projekt pred príslušnou radou, získať frekvenciu, dať ľuďom prácu a primerane im ju zaplatiť – to sú v princípe dve rozličné veci. Práve na časté finančné suchoty Rádia Flash doplácali ľudia, nedostali dva-tri mesiace výplatu. V Rádiu Prešov nebude nikto zamestnaný na trvalý pracovný pomer. Ani to by nebol problém pri dnešných moderných spôsoboch zamestnávania, ak budú peniaze. Najhoršie je, že ani pred novinárov pri prezentovaní štartu rádia, teda vo vlastnej branži neprišli sa ukázať dvaja spoločníci (zároveň konatelia) Rádia Prešov, s. r. o. (v obchodnom registri od 21. apríla 2007). Mohli by vyvrátiť fámy, že projekt rádia je vlastne projektom súčasného vedenia mesta a trafikou pre sympatizantov a podporovateľov.
Rádio Prešov prišlo medzi nás so sloganom Konečne doma. Nemôže nás však nútiť radovať sa tak ako výzva pre fanúšikov oslavujúcich víťazstvo českých hokejistov - Kdo neskáče, není Čech. Takú povinnosť sa radovať ešte nikde neuzákonili. Navyše to nie je „naše“, „mestské“, ale súkromné rádio.
(jj)
0
www.ZIVOTPO.sk
